Google+ Riddick's Realm: Connie Willisová: ...o psu nemluvě

10 januára 2017

Connie Willisová: ...o psu nemluvě


V roku 2013 som písala o svojej prvej skúsenosti s Connie Willisovou v podobe románu Kniha posledního soudu. Trochu som rozpitvala, čo sa mi na jej literárnom svete páčilo aj nepáčilo a dodnes mám obavu, či to nevyznelo negatívne.
Pokým Kniha posledního soudu bola sci-fi trilerom s prvkami humoru, ktorý mi riadne ponaťahoval nervy, tak ...o psu nemluvě je romantická sci-fi groteska z presne rovnakého Willisovej univerza, ale nervy dokáže napínať tiež :-)



Minulý rok som mala náročný a toto je moja snaha vrátiť sa k písaniu recenzií, preto sa teraz pokúsim odporučiť vám knihu, ktorú som čítala pred trištvrte rokom. Namiesto namáhavého zisťovania zabudnutých detailov, ktoré by ma naisto vyčerpalo a odradilo od dopísania článku, sa radšej pokúsim ich obísť alebo zamaskovať ;-)

Čo lady Schrapnellová chce, to lady Schrapnellová dostane


V predošlej knihe sme mali profesora Dunworthyho v roku 2054, v Oxforde vypukla epidémia smrtiacej chrípky a jeho študentka nedopatrením odcestovala v čase do polovice 14. storočia, keď v Anglicku vyčíňal pre zmenu čierny mor.
O tri roky neskôr jeho katedra už síce nemusí čeliť nebezpečným chorobám, zato oveľa ničivejšej sile - lady Schrapnellovej, ktorá je niečo ako kríženec tornáda s taktickou raketou stredného doletu.
Nuž, a táto bohatá-prebohatá vdova nevymyslela nič lepšie, než vraziť svoje imanie do opätovného postavenia gotickej katedrály zničenej počas 2. svetovej vojny. Samozrejme so zachovaním všetkých podrobností podľa pôvodnej predlohy.

Takže celý výskum a vývoj cestovania v čase na Oxfordskej univerzite, s ktorého princípmi sme sa oboznámili v Knihe posledního soudu (alebo v mojej recke) je zaneprázdnený slúžením lady Schrapnellovej. Tej sa nedá povedať nie.

Ocitáme sa v čase, keď je katedrála takmer hotová, šialenstvo vrcholí, všetci kompetentní zamestnanci v odbore sú buď totálne zdevastovaní stovkami študijných výletov alebo rovno dávajú výpovede... a profesor Dunworthy dostane úlohu vypátrať a získať pre novú katedrálu autentický dekoratívny doplnok z 19. storočia, nazývaný biskupov "pařízek". Že väčšinu knihy nikto nevie čo to vlastne je a ako to vyzerá, je len posledným klincom do rakvy zdravého rozumu :-)

"Kdo nikdy nenesl třicetikilového psa v půl IV ráno po zámeckém schodišti, jako by nežil"


A tak začína Dunworthyho výlet do sveta ako vystrihnutého z Jane Austenovej a Troch mužov v člne Jeroma Klapku Jeroma.
Na základe starého denníka istej slečinky cestovatelia v čase vedia, čo sa má približne stať a samozrejme nesmú zasahovať do histórie. Potrebujú sa jej iba zúčastniť, aby vypátrali čo to ten pařízek bol a kde ho hľadať v budúcnosti (vlastne ho už viackrát hľadali priamo v katedrále pred jej zničením, ale kvôli istým špecifickým obmedzeniam cestovania v čase sa k nemu nie a nie dostať).

Všetko sa pochopiteľne pokašle hneď na začiatku, vďaka záchrane života mačky menom princezná Ardžumanda. A potom je to už čoraz zamotanejšie, bláznivejšie a zábavnejšie, ako na pokazenom detskom kolotoči, ktorý nechce zastaviť.

Za predpokladu, že počítate s pomerne podrobným rozprávaním na takmer 500 stranách, je to kvalitne strávený čas. Slovný humor, situačné gagy, sympatickí hrdinovia, výborné dialógy, problémy s vedou ale i afektovanou aristokraciou a pomaličky silnejúce iskrenie medzi hlavnými postavami, to sú nezanedbateľné devízy.
K tomu hromada technickej hatmatilky o problematike cestovania časom pomocou zhodových sietí a časových inkongruenciách... Plus plejáda nádherných vedľajších postavičiek, od vševedúceho majordóma cez hlúpučkú slečinku až po bláznivého profesora alebo ziskuchtivú vyvolávačku duchov s ruským prízvukom. A o psovi... ani nehovorme :-)

Volá sa Cyril a je to buldog.

* * *


Milujem v sci-fi tému cestovania časom a u Connie Willisovej som ju našla v jednej z najlepších foriem. Popri Timovi Powersovi a ak prirátam i ľahšie humoristické žánre, tak aj Robertovi Rankinovi.

Viem si predstaviť, že by z toho bola geniálna televízna miniséria. Samozrejme jedine od BBC ;-) Okrem toho je mi ľúto, že sa Willisová nevydáva v Česku častejšie, lebo na originál si zatiaľ netrúfam (ale kto vie, možno píše podobne zvládnuteľne ako Stephen King) a v slovenčine ani nečakám, že by ju niekedy vydali. Doma mám ešte jej zbierku poviedok, potom sa uvidí.
Ak to inak nepôjde, prídu na rad originály Blackout a All clear, jeden príbeh zo sveta Jamesa Dunworthyho v dvoch zväzkoch.






Connie Willisová: ...o psu nemluvě (Triton, 2012)






Súvisiace:
Connie Willisová: Kniha posledního soudu
Tim Powers: Brány Anubisovy
Robert Rankin: Fikané jezinky chiswické
Stephen King: 11.22.63

2 komentáre:

  1. Nakukla som na blog a mám ďalších 8 kníh v čítajliste :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. super! :-) tak veľa? asi si tu dlho nebola. nevadí, hlavne, že ťa inšpirovali, palec hore :-)

      Odstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov problémy. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).