Google+ Riddick's Realm: Jana Plauchová: Úvod do teórie chaosu

07 decembra 2016

Jana Plauchová: Úvod do teórie chaosu



Nový román talentovanej slovenskej sci-fi autorky Jany Plauchovej vychádza práve dnes. Mala som tú česť prečítať si ho ešte v rukopise, bola som z neho nadšená a vtedy mi napadlo, že deň uvedenia knihy do verejného života bude zároveň pekným dňom pre jej prvú recenziu.




Rok 2032. Pete Murray je expert na prežitie vo veľkých hĺbkach. Paradoxne a chvíľami veľmi rozčuľujúco je však jeho pracovná vášeň spojená s osobnou traumou, chorobným strachom z vysokého tlaku. V tíme hlbinných záchranárov preto pôsobí ako teoretik a stratég, ktorý zostáva na povrchu a len múdro kibicuje.
Vzápätí po misii na ruskej ponorke Dneper, ktorá skončila katastrofou, ho osloví námorníctvo USA a eskortuje cez pol planéty do Indického oceána neďaleko Austrálie. Uprostred oceánu sa konajú medzinárodné manévre, pretože tam núdzovo pristála, či skôr havarovala vesmírna loď Odyssey.
Treba naplánovať záchrannú operáciu a hlavne zistiť, či tam dole niekto ešte žije.

Jediným problémom je, že Odyssey akosi nemôžu nájsť. Pár sto metrov pod hladinou totiž znenazdajky zmizla...

Kým sa zoznamujeme s hlavným hrdinom a jeho novými známymi na palube Sunday Princess, pomaličky odhaľujeme aj tajomstvá Odyssey. Nie je predsa reálne možné, aby stometrový kolos zmizol z radarov, snímok satelitov, skrýval sa pred všetkými dostupnými meracími metódami a jednoducho sa vyparil!
Hodiny a dni drasticky ukrajujú z hocijako hypotetických šancí posádky na prežitie, a po Odyssey stále niet ani stopy.

Aj s Peteom sa dejú zlé veci. Jeho fóbia sa zhoršuje, okrem opakujúceho sa sna o klesaní do morských hĺbok sa začínajú objavovať veľmi sugestívne halucinácie. Fyzik Ralph Curtis mu prezradí, na aké výskumy cestovala Odyssey do vesmíru, a prečo i akým spôsobom v Lagrangeovom bode 2 mala za úlohu testovať teóriu paralelných vesmírov.

V nasledujúcich kapitolách v čitateľovi silnie pocit, že dianie i okolnosti začínajú víriť v stále šialenejšom tanci, až je z toho jeden bláznivý maelstrom, a čím chaotickejšie sa točí a viac udalostí doňho padá, tým viac vyvoláva otázok a provokuje k ďalším výkladom. Témou či atmosférou mi to pripomínalo niektoré staršie sci-fi filmy - chvíľami Crichtonovu Guľu, chvíľami Horizont udalosti a chvíľami aj jeden z tých novších, Na hrane zajtrajška. Poviem vám, mala som z toho riadny bordel v hlave :-)

Ale taký zaujímavý, dráždivý i znepokojujúci ako pri čítaní Večnosti omylov. Práve Večnosť omylov má na svedomí, že mi Jana Plauchová poskytla rukopis Úvodu do teórie chaosu ešte pred dvoma rokmi, aby som si ho prečítala a ponúkla svoje pripomienky. Večnosť sa mi naozaj veľmi páčila, a tak ako som sa dodnes nedokázala prehrýzť Janiným debutovým románom Nula kelvinov, tak som sa do Večnosti zamilovala a venovala jej nadšenú recenziu.
Odvtedy všade rozprávam, akú máme na Slovensku mladú a zatiaľ nedocenenú majsterku hard sci-fi, ktorej jediný problém je, že tento žáner u nás nemá dostatok zapálených čitateľov, alebo aspoň takých, ktorí by si ju všimli a podporili ju kúpou diela.
Vydať knihu však nie je hračka, ak nie ste dieťa bohatých rodičov alebo v tom nechcete utopiť celoživotné úspory, preto to Teórii chaosu nejaký čas trvalo.

O vydaní som sa dozvedela na Bibliotéke, pri slávnostnom odovzdávaní Ceny Fantázie 2016, keď som si listovala edičný plán vydavateľstva Artis Omnis. Skoro mi oči vypadli, to vám poviem! Obávala som sa totiž, že tento román sa vyjdenia hádam nedočká. Zbytočne, lebo to by Jana Plauchová musela byť menej cieľavedomá a Artis Omnis menej skvelé :-)
Bez rozmyslu som utekala za Dominikom Harmanom a pýtala sa, či tam knihu majú. Nie, ešte nevyšla, ale bude to koncom novembra alebo začiatkom decembra. Ihneď som mala nápad tízovať to v predstihu na Instagrame.
Preto veľmi dúfam, že sa knižke bude dariť, samozrejme si ju čím skôr kúpim, celú ju ovoniam, prelistujem, obchytkám (milujem šitú väzbu od Artisu, takú už robí málokto) a keď bude čas, aj znova prečítam :-)

Po veľmi emotívnej vložke sa vrátim trochu na zem a ako lákadlo pridám, že tempo i napätie v príbehu sa neustále zvyšujú, až má čitateľ pocit, že je sám pretlakovaný a už to nevydrží... a ten záver... ten úplný záver bol pre mňa jednoducho geniálny, dúfam, že ho autorka ponechala v nezmenej podobe, tak ako sa páčil aj jej :-) Dozviem sa to hneď, ako sa ku knihe dostanem.

Čítajte, snívajte a cestujte do vesmíru i hlbín oceánov.






Jana Plauchová: Úvod do teórie chaosu (Artis Omnis, 2016)






Súvisiace:
Jana Plauchová: Večnosť omylov
Deti vesmírnej noci
Zárodky hviezd 2010
Lenona Štiblaríková: Šťastlivec
Farby strachu - antológia slovenského hororu
Jack McDevitt: Pláž nekonečno
Boris Kalinin: Mimozemšťania na Zemi ako doma

7 komentárov:

  1. Dík za pozitívnu recku. :-)

    Zdá sa, že tá Sféra (teda Guľa v niektorých prekladoch) je z toho fakt cítiť! Čo už, keď som sa ňou inšpirovala, ako priznávam aj tu: http://www.adhara.sk/?page_id=1985 Zároveň si už druhá alebo tretia čitateľka, ktorej to pripomína aj Horizont udalostí. Len tretí zmienený film inšpiráciu určite neposkytol, pretože som ho nevidela. :-)

    A neboj, záver zostal zachovaný. :-) Jeho zmenu Artis ani nenavrhovalo.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Niet začo :-)
      Ja som neskúmala, čím si sa inšpirovala, obvykle také zákulisné informácie ani nevyhľadávam, aby moje dojmy zostávali neskalené (preto aj keď recenzujem, nečítam cudzie recky pred dokončením svojej) a nič hoci podvedome nenarušilo ich svojskosť. Išla som vyslovene len po pocitoch - tvoje informácie svedčia o tom, že keď ľudia nasávajú rovnakú popkultúru, tak sa podobajú aj ich asociácie :-)

      Ad záver - juchú! Už sa neviem dočkať, keď ju budem držať v ruke. Záver tohto roka je hotová knižná žatva československej fantastiky :-)

      Odstrániť
    2. Ehm, teda dojmy sú neskalené len v prípade, že sme o tom pred dvoma rokmi náhodou nediskutovali - ak áno, tak moja inšpirácia prišla odtiaľ. No pokiaľ si spomínam, na tieto filmové súvislosti (hlavne ide o atmosféru čiže čistú dojmológiu) som prišla spontánne počas čítania. Môj mozog a pamäť fungujú dosť na vizuálnej báze :-)

      Odstrániť
    3. Hm, tak minulý rok vyšla SOMA, a teraz tu máme ďalšie mysteriózne európske SF odohrávajúce sa v morských hlbinách, dokonca slovenskej proveniencie. Adhara, rozhodne nezaháľaš. :-)

      Menšia otázka: Tento konkrétny námet vznikal podobne dlho alebo kratšie ako Večnosť omylov ?

      Odstrániť
    4. Križiak: hehe, ja veru nezaháľam! Ale radšej to nejdem rozvíjať. :-)

      Doba vzniku od nápadu po realizáciu je podobne dlhá ako u Večnosti – len o jeden rok kratšia. Veru, už to bude desať rokov čo som sa, vtedy ešte ako študentka strednej školy, vo svojej hlave zoznámila s Peteom. :-)

      Odstrániť
  2. Ďakujem za recku - som strašne rád, že koniec ostal zachovaný a kniha ide na wishlist :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ridick Realm som si oblubil velmi davno, zdalo sa mi ze ide o tak prijemny prienik domacou fantastikou okorenenou o dalsie tituly zo sirsieho spektra. Uz to checkujem len sporadicky, lebo recenzii je v poslednej dobe minumum. Vyhorenie? ine povinosti? Lenivost? Bohvie, kazdopadne je to skoda... hlavne ked potom vyleze recenzia na knihu, ktora ridick ani necitala vo forme akej vysla, ale v nejakom rukopise + a vystrelila ju von, lebo co uz s nou ked ju pred rokom napisala :o)!

    Ale nie.. peace V

    OdpovedaťOdstrániť

Zanechajte komentár, ak sa vám ráči. Budem rada a takmer určite odpoviem. Ak ste slušní a zvládnete to, podpíšte sa svojim cteným menom či obľúbenou prezývkou ;-)

UPOZORNENIE! Blogger má niekedy s pridávaním komentárov. Ak nepatríte medzi šťastlivcov, prispievajte anonymne a podpíšte sa. Tí, ktorí sa spoliehate na prihlásenie cez Google účet, si pre istotu každý komentár dočasne skopírujte (ako ja;-).